31/03/2026
Koncom marca som mal možnosť vystúpiť na konferencii asociácie amerických univerzitných učiteľov klasických filozofických a literárnych diel (ACTC) v Tempe v Arizone. Témou bola "Liberty, Equality, and Core Texts". Prezentoval som výsledky vlastnej práce o slobode u Emmanuela Levinasa a jeho chápanie exegézy. Levinas mal ohlas u amerických kolegov.
Z pohľadu Európanov môžeme mať dojem, že sa Američania zbláznili a prepadli tyranovi. Ale slobodná diskusia tam pokračuje a stále môžete kohokoľvek karikovať. Uvedomil som si zvláštny paradox, americkí kolegovia (z akademického prostredia) často poznajú detailnejšie európske literárne pramene. USA v zahraničnej politike aktívne "zasahujú" po svete a svetové dianie zobrazujú v médiách, ale zároveň sa mi zdajú byť uzavretejší než Európania a viac zameraní na vlastné problémy.
Na druhej strane, rešpekt k slobode slova a myslenia v Európe upadá, a napr. ministri a politici žalujú ľudí, ktorí si z nich robia srandu. EÚ na najvyššej úrovni nepodporuje výskum vlastných ideových tradícií a neverí, že starí myslitelia a spisovatelia majú čo povedať aj pre dnešok, ale radšej rozdáva štedré granty na blábolenie o rovnosti, sociálnej spravodlivosti, inklúzii a diverzite a doslova na vymýšľanie "inovatívnych myšlienkových konceptov". Ale zároveň sa mi mnohí Európania zdajú byť otvorenejší na globálne otázky.
Niektoré americké univerzity chránia a rozvíjajú európske intelektuálne dedičstvo lepšie než mnohé európske. Európa chce byť vzorom pre svet. Môže ním byť, ak stratí vlastnú kultúrnu pamäť a kultúrne sebavedomie?
